Ako dopadla konferencia o budúcnosti dobrovoľnej horskej záchrany

Budúcnosť horskej záchrany na Slovensku je v spoločnej stavovskej organizácii dobrovoľníkov a profesionálov.

V sobotu 14. júna 2014 sa v Ružomberku uskutočnila konferencia o budúcnosti dobrovoľnej horskej záchrany, ktorú zorganizovala Asociácia horských záchranárov (AHZ). Bola to prvá konferencia svojho druhu, na ktorej sa zúčastnilo približne 80 aktívnych záchranárov z radov dobrovoľníkov a profesionálov, ako aj zástupca Ministerstva vnútra a kancelárie Splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti.

Konferencia bola reakciou na pretrvávajúce rozpory medzi niektorými doborovoľnými a profesionálnymi horskými záchranármi, ktoré sa vyvinuli počas predchádzajúcich období. Horská záchrana sa na území Slovenska inštitucionalizovala v 50-tych rokoch minulého storočia, pričom do dnešného dňa existuje popri profesionálnej Horskej záchrannej službe (HZS) ďalších 25 občianskych združení, ktoré sa zaoberajú práve záchranou na horách. Rozpory vyústili do rozdielnej metodiky záchrany, výzbroje a výstroje, roztrieštených finančných zdrojov a napokon aj do kontroverzných mediálnych výstupov, ktoré zneisťujú predovšetkým verejnosť. Cieľom stretnutia preto bolo dohodnúť sa na ďalšom fungovaní a smerovaní dobrovoľnej horskej záchrany na Slovensku tak, aby sa zabezpečila čo najlepšia a najrýchlejšia odborná pomoc a záchrana na horách.

Podkladom pre túto konferenciu bol dotazník, ktorý od apríla 2014 vyplnilo spolu 313 horských záchranárov a členov verejnosti, ktorá sa zaujíma o hory a horskú záchranu. Približne polovica otázok v dotazníku sa týkala potrebného odborného vzdelania a spôsobilosti horských záchranárov. Ďalšie otázky sa venovali financovaniu, územnej pôsobnosti horskej záchrany a napokon otázkam spolupráce medzi dobrovoľníkmi a profesionálmi.

Účastníci konferencie sa zhodli predovšetkým na tom, že pre kvalitnú horskú záchranu je nevyhnutná dostatočná odborná spôsobilosť, ktorá musí byť jednotná pre profesionálov aj dobrovoľníkov a zadefinovaná v zákone. “Verejnosť pri záchrannej akcii nerozlišuje, či je záchranár profesionálom alebo dobrovoľníkom. Preto je nevyhnutné, aby každý, kto sa podieľa na organizovanej horskej záchrane, absolvoval odborné vzdelanie vychádzajúcej z jednotnej metodiky. Poskytovaná záchrana musí byť vysoko odborná a rovnako kvalitná bez ohľadu na to, či zachraňuje dobrovoľník alebo profesionál”, konštatuje Michal Remper, predseda Asociácie horských záchranárov.

Druhým zásadným záverom je nevyhnutnosť úzkej spolupráce dobrovoľníkov a profesionálov a ich spojenie do spoločnej stavovskej organizácie. Podľa účastníkov konferencie spolupráca dobrovoľníkov s Horskou záchrannou službou systémovo môže riešiť aj financovanie výstroje a výzbroje pre dobrovoľníkov. “Výkon dobrovoľníctva v rámci horskej záchrany je pre Horskú záchrannú službu veľmi dôležitým a efektívnym nástrojom na vykrytie personálnych potrieb pri záchrane ľudských životov”, uviedol Jozef Janiga, riaditeľ Horskej záchrannej služby. “Najdôležitejšie je, aby sa verejnosť kdekoľvek na horách cítila bezpečne.”
***
Asociácia horských záchranárov je občianske združenie, ktoré od júla 2012 spája profesionálnych a dobrovoľných horských záchranárov a záchranárov na lyžiarskych tratiach. Cieľom Asociácie je prispievať k vykonávaniu kvalitnej záchrannej činnosti v horsých oblastiach na celom území slovenska v úzkej súčinnosti s Horskou záchrannou službou.

Prílohy:

• Budúcnosť DHZ – anketa o budúcnosti DHZ (pdf)
• Organizácie HS (pdf)
• Fámy a mýty (pdf)
• Financovanie (pdf)
• Tlacova Sprava (18.6.2014) (pdf)