Odborná spôsobilosť rozdelila dobrovoľných horských záchranárov na dva tábory. Väčšinový tábor predstavujú dobrovoľní záchranári, ktorí majú odbornú spôsobilosť, pravidelne si ju udržiavajú a plne chápu a rešpektujú jej nevyhnutnosť. Menšinový tábor tvoria dobrovoľníci, ktorí odbornú spôsobilosť stratili alebo ju nikdy nemali. V diskusiách jej potrebu neustále spochybňujú.
Organizovaná záchrana na horách patrí medzi špecializované činnosti. Každá takáto činnosť, horskú záchranu nevynímajúc, vyžaduje špecializovanú prípravu a kladie zvýšené technické, kondičné a vedomostné nároky na záujemcov. Je teda úplne logické, že nie každý záujemca o členstvo v komunite horských záchranárov bude spĺňať zvýšené nároky plynúce z tejto prípravy. Mnohí tieto podmienky nedokážu splniť ani opakovane, mnohí si časom nedokážu udržať požadovanú technickú či kondičnú úroveň a po určitej dobe musia z tohto klubu záchranárov odísť. A tu niekde začína problém, ktorý sa volá „dobrovoľní horskí záchranári a odborná spôsobilosť“.
Čo je odborná spôsobilosť
Odborná spôsobilosť na výkon horskej záchrannej činnosti je súhrn teoretických vedomostí a praktických schopností, ktoré sú potrebné na riadny výkon záchrannej činnosti. Odborná spôsobilosť sa získava špecializovanou prípravou a úspešným vykonaním skúšky pred odbornou komisiou, ktorej členov vymenúva riaditeľ horskej služby.
Zdroj: § 12 odsek 1 a odsek 2 zákona č. 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe
Odbornú spôsobilosť vyžadujú zákony aj pre iné činnosti:
Odborná spôsobilosť na výkon horskej vodcovskej činnosti je súhrn teoretických vedomostí a praktických schopností a získaných návykov, ktoré sú potrebné na riadny výkon horskej vodcovskej činnosti. Odborná spôsobilosť sa získava úspešným vykonaním vstupného testu, osobitnou odbornou prípravou a úspešným vykonaním skúšky pred skúšobnou komisiou zloženou z členov asociácie horských vodcov, ktorých určí predsedníctvo asociácie.
Zdroj: § 11a ods. 1 a 2 zákona č. 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe
Odborná spôsobilosť je preukázanie požadovaného vzdelania a odbornej praxe alebo úspešné vykonanie skúšky, ak zákon neustanovuje inak. Je osobitnou podmienkou na vykonávanie niektorých činností.
Zdroj: http://www.ruvzzvolen.sk/sposobilost01.php
A poďme späť k problému
Odborná spôsobilosť je už dlhodobo kameňom sváru medzi dobrovoľnými horskými záchranármi. Dôvodov je niekoľko. Majú však jeden spoločný menovateľ – osobný sebaklam.
Odborná spôsobilosť sa stala základným kritériom pre členstvo dobrovoľných a profesionálnych horských a lyžiarskych záchranárov v občianskom združení Asociácia horských záchranárov. K dnešnému dňu je v Asociácii registrovaných už takmer 500 členov. S výnimkov seniorov, ktorí pre členstvo odbornú spôsobilosť nepotrebujú, je výkonná členská základňa v počte 368 členov plne odborne spôsobilá. Znamená to, že 285 dobrovoľníkov, ktorí sú členmi Asociácie, plne súhlasí a rešpektuje kritériá vyplývajúce z dnešnej definície odbornej spôsobilosti podľa zákona č. 544/2002 Z.z.
Existujú však viaceré občianske združenia, ktoré síce nesú v názve pojem horská služba, hlásia sa svojimi stanovami ku komunite horských záchranárov, avšak reálne horskú záchranu nevykonávajú. Väčšina členov týchto združení nemá odbornú spôsobilosť.
Práve táto skupina bez odbornej spôsobilosti (ktorá sa tak vlastne nijako neodlišuje od laickej verejnosti) predstavuje skupinu, ktorá dlhodobo verejne propaguje názor, že na dobrovoľníkov sa nevzťahuje odborná spôsobilosť podľa § 12 zákona č. 544/2002 Z.z. Tvrdia, že zákon č. 544/2002 Z.z. sa vzťahuje len na príslušníkov Horskej záchrannej služby (HZS), nie však na dobrovoľných horských záchranárov. Tvrdia, že pre prácu dobrovoľného horského záchranára stačí akékoľvek iné vzdelanie – napr. o BOZP pri stavebných prácach vo výškach a nad voľnou hĺbkou .
Prečo je tomu tak ? Opäť je to osobný sebaklam.
Mnoho týchto chlapov stratilo odbornú spôsobilosť preto, lebo si dlhodobo nedokázali udržať najmä kondičnú, lezeckú či lyžiarsku úroveň absolútne nevyhnutnú pre výkon činnosti horského záchranára. Snažia sa presvedčiť samých seba a tiež svoje okolie, že keď umelo znížia nároky na splnenie podmienok odbornej spôsobilosti, budú sa môcť opäť začleniť do komunity horských záchranárov.
Ďalší z nich si odbornú spôsobilosť neobnovili, čím o ňu prišli. Prijali názor, že im pre výkon horskej záchrany stačí splniť nie zákonné podmienky, ale len ich vlastné znížené nároky. Navyše, niektorí z nich využívajú neznalosť dobrovoľníkov ohľadom legislatívy o horskej záchrane a ďalších záujemcov školia podľa vlastných kritérií a osnov.
V rámci našej verejnej ankety, ktorú sme realizovali v apríli a v máji 2014, sme sa pýtali širokej odbornej a laickej verejnosti, čo si myslia o podmienke odbornej spôsobilosti pre dobrovoľných horských záchranárov. Tu je odpoveď:
Na otázku: „Má mať dobrovoľný horský záchranár odbornú spôsobilosť podľa § 12 zákona č. 544/2002 Z.z. oHorskej záchrannej službe?“ bola odpoveď jednoznačná:
Všetci, záchranári (tí s platnou odbornou spôsobilosťou) aj laická verejnosť jednoznačne a nespochybniteľne súhlasia s tým, aby boli na dobrovoľných horských záchranárov kladené rovnaké nároky z hľadiska odbornej spôsobilosti, ako sú dnes kladené na profesionálnych horských záchranárov. Verejnosť (vrátane zachraňovaných osôb) pri záchrannej akcii totiž nerozlišuje, či je záchranár profesionálom alebo dobrovoľníkom. Preto je nevyhnutné, aby každý, kto sa podieľa na organizovanej horskej záchrane, absolvoval odborné vzdelanie vychádzajúcej z jednotnej metodiky. Poskytovaná záchrana musí byť vysoko odborná a rovnako kvalitná bez ohľadu na to, či zachraňuje dobrovoľník alebo profesionál.
Záver
V poslednom období registrujem, že zástupcovia občianskych združení hlásiacich sa ku komunite horských záchranárov, sa usilujú o novú zákonnú úpravu postavenia dobrovoľných horských záchránarov. Navrhujú prijatie zákona o Dobrovoľnej horskej službe. V predkladanom návrhu som však márne hľadal akúkoľvek zmienku o odbornej spôsobilosti pre dobrovoľných záchranárov.
Odborná spôsobilosť nie je strašiak a nemala by nás rozdeľovať. Ak chceme byť pri záchranných akciách rovnocennými partnermi profesionálnych horských záchranárov, musíme akceptovať rovnaké kritériá a nároky, ako sú dnes kladené na nich.
Dvere k horským záchranárom sú otvorené všetkým. Všetci si však musíme uvedomiť, že ide o službu verejnosti pri ochrane jej života a zdravia, a preto sú na záchranárov (profesionálnych aj dobrovoľných) kladené vysoké nároky.
Michal Remper,
predseda Asociácie horských záchranárov,
dobrovoľný horský záchranár
Najnovšie komentáre