Historia organizovanej horskej zachrany

Vedeli ste že prvá písomná zmienka o organizovanej horskej záchrane pochádza už z roku 1873?

Prvá písomná zmienka o organizovanej horskej záchrane pochádza z roku 1873. V tomto roku vznikol Uhorsko-karpatský spolok, ktorý organizačne podchytil nielen služby horských vodcov ale  aj starostlivosť o bezpečnosť a výkon záchrany v horách. Vodcovský poriadok z roku 1874 výslovne prenášal na vodcov aj zodpovednosť za bezpečnosť sprevádzaných osôb a povinnú účasť na záchranných akciách.
O 77 rokov neskôr, v roku 1950, vznikla popri už existujúcej dobrovoľnej forme horskej záchrany aj jej prvá profesionálna zložka. Organizovaná horská záchrana má teda už viac ako 140 rokov, z toho viac ako 60 rokov funguje dobrovoľná horská záchrana v spolupráci s profesionálnymi záchranármi. Aktuálna organizovaná záchrana na horách tak stavia na neoddeliteľnej spolupráci a spolupatričnosti dobrovoľníkov a profesionálov.
Vzhľadom na pomerne dlhé časové obdobie spoločnej koexistencie oboch foriem záchrany na horách je úplne prirodzené, že aj jej organizačné usporiadania pôsobiace v rôznych časových obdobiach sa museli prispôsobovať daným spoločenským podmienkam. Medzi zasadné faktory, ktoré v minulosti do veľkej miery ovplyvňovali inštitucionálne usporiadanie foriem dobrovoľnej a profesionálnej horskej záchrany, patrili:

– zákonné úpravy spôsobu vykonávania a riadenia záchrany
– organizačné problémy jednotlivých organizácii
– finančné problémy
– personálne problémy
– špecifikácia územia
– nepokrytie územia
– spôsob získania finančných zdrojov
– rastúce spoločenské požiadavky na profesionalitu záchranárskych zborov

Zásadnými organizačnými zmenami prešli obe formy horskej záchrany za posledných 20 rokov. Zlomovým momentom vo vývoji horskej záchrany bolo prijatie zákona č. 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe (HZS). Existujúce dobrovoľnícke organizácie sa nedokázali vnútorne vysporiadať s novým legislatívnym rámcom a s novonastolenými požiadavkami na kvalitu výkonu horskej záchrany a začali sa rozpadať na desiatky malých organizácií tretieho sektora (v roku 2012 ich počet dosiahol 25 občianskych združení pre výkon horskej záchrany), z ktorých mnohé sa od začiatku hlásili k spolupráci s HZS.
Takáto organizačná rôznorodosť a absencia zákonných úprav záväzných pre výkon horskej záchrany aj pre dobrovoľnícke organizácie prinášajú do oblasti organizovanej horskej záchrannej činnosti zásadné nevýhody negatívne ovplyvňujúce jej samotnú realizáciu. Patria medzi ne najmä:

– nejednotné metodiky záchrany a nejednotné postupy pri záchranných činnostiach
– množstvo dispečingov a zároveň aj veľký počet tiesňových čísel
– rozdielna výzbroj, výstroj a záchranné systémy
– roztrieštenosť finančných tokov
– kontroverzné mediálne výstupy
– protichodné legislatívne snahy a lobing

To viedlo v roku 2012 k opätovnému spojeniu dobrovoľných a profesionálnych horských záchranárov do jednotnej organizácie profesne zastrešujúcej horských a lyžiarskych dobrovoľných aj profesionálnych záchranárov bez ohľadu na to, v ktorom horstve pôsobia. Základnou ambíciou Asociácie horských záchranárov je zefektívnenie výkonu horskej záchrany na základe priamej súčinnosti dobrovoľnej záchranárskej zložky s profesionálnou horskou záchrannou službou postavenej na jednotnom a spoločnom systéme vzdelávnia a výcviku.